Joomla gallery extension by joomlashine.com
Banner Karpaty
Учасники літньої зустрічі "Карпати 2014"
http://www.karpaty-plast.sk/plast/images/titulka/1008_001.jpg
Пластовий гурток «Руського пласту» в кошицькому парку (1939)
Відвідини кошицьких пожежників, «Карпати 2013»
Заприсяження пластунів, Пряшів (1993)
Учасники Крайового пластового табору «Карпати 1995» у Меджибродді на прогулянці у Високих Татрах
Свято «Івана Купали» в Крайовому пластовому таборі «Карпати1996», Хмельова
Літня школа українознавства, Хорватія 1998
Крайовий пластовий табір «Карпати 2000», Меджиброддя
Запалювання таборової ватри, «Карпати 2010»
І. Таборові олімпійські гри, «Карпати 2012»
Nedeľa 1. augusta 2021
Tridsaťročný kruh sa uzavrel! Letný tábor „Karpaty 2021“ , v ktorom sme si pripomínali 30 rokov od prvého tábora v Mikovej v roku 1991, prebehol opäť veľmi rýchlo. Nadišiel posledný deň 26. letného tábora a 24. Letnej školy ukrajinistiky, ktorých organizátorom je Zväz skautov „PLAST! Ukrajinsko-rušínskej národnosti na Slovensku s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULT MINOR. Ráno si deti zbalili sa a vypratali izby. Potom už čakali na príchod rodičov. Kvôli pandémii koronavírusu bol aj v tomto roku záver tábora iný ako v predchádzajúcich rokoch. Účastníci tentokrát nepripravovali veľký program pre rodičov. Na slávnostnom nástupe, ktorým tábor oficiálne skončil, sa jeho účastníci veľkou kyticou kvetou a búrlivým potleskom poďakovali „titke“ Helenke Dohovičovej, bez ktorej by história ostatných tridsiatich rokov nezaznamenala takmer rovnaký počet viac ako úspešných a populárnych táborov. Veľký potlesk poslali prítomní aj čestnému predsedovi „PLASTu“ Levkovi Dohovičovi, ktorý žiaľ v tomto roku kvôli zdravotným problémom nemohol prísť ani na jediný okamih medzi svoje „deti“. A samozrejme celej „bulave“ – vedúcim a aj lektorom LŠU. „Titka Olenka“ rodičom poďakovala, že dôverujú organizátorom a dávajú svoje deti do jedinečného tábora a letnej školy ukrajinistiky, hlavným cieľom ktorých je priblížiť deťom tisícročné tradície Rusínov-Ukrajincov, ale aj naučiť ich azbuku a vychovávať k tomu, aby aj doma po príchode z tábora, spolu so svojimi rodičmi začali hovoriť jazykom svojich predkov. Na konci krátkej rozlúčky ešte zazneli obľúbené táborové piesne, rozleteli sa cukríky. Potom už prišlo lúčenie, objatia, občas aj nejaká slza a odchod domov so sľubom, že sa o rok stretneme znova.