Regionálna rada ZRUSR v Košiciach spolu s Ukrajinským národným zborom Karpaty 26. apríla v Klube RR ZRUSR slávnostným koncertom vzdali hold géniovi ukrajinského národa, básnikovi, prozaikovi, dramatikovi, filozofovi, maliarovi, zakladateľovi novej ukrajinskej literatúry Tarasovi Ševčenkovi a pripojili sa k Ukrajincom na celom svete, ktorí si každoročne na jar pripomínajú výročia narodenia a smrti veľkého „Kobzara“.

FOTOGALÉRIA

Na začiatku koncertu zaznela pieseň na slovbá slávneho „Závetu“, básne, ktorá je inšpirujúcou do boja za slobodu ukrajinského národa a ako väčšina poézie Tarasa Ševčenka je aktuálna aj v súčasnosti, ktorá je pre Ukrajinu a Ukrajincov mimoriadne tragická. Dirigoval umelecký vedúci a dirigent zboru „Karpaty“ Levko Dohovič, ktorý svoj prvý koncert venovaný Ševčenkov dirigoval so zborom a orchestrom politických väzňov v Gulagu, v zóne 004, v obci Nová Čuňa za Bajkalom pred takmer 70 rokmi v roku 1955. Odvtedy s výnimkou 14 rokov v rokoch 1971 – 1985, kedy mal zakázané pracovať s ukrajinskými súbormi, tieto špeciálne koncerty - akadémie organizoval so všetkými umeleckými kolektívmi, s ktorými spolupracoval v Prahe, Karlových Varoch, Prešove a Košiciach.

Ďalej v prvej časti koncertu na počesť „Kobzara“ zaznela pieseň „Sadok vyšnevyj kolo chaty“ v podaní ženského zboru a pieseň „Na Tarasovij hori“. Na klavíri sprevádzal Svjatoslav Dohovič. Medzi jednotlivými hudobnými číslami odzneli úryvky z nesmrteľných Ševčenkových diel „Tarasova nič“, „Son“, „Rozryta mohyla“, „I mertvym i žyvym i nenarodženym...“ v podaní moderátorky koncertu Ľudmily Garjanskej,

„Taras Ševčenko bude pre Ukrajincov žiť naveky. Aj dnes, viac ako kedykoľvek predtým, organicky splynul so svojim nepokoreným národom a inšpiruje nielen jeho tvorivosť. Celý jeho ťažký život plný utrpenia možno symbolicky stotožniť s trpiacim osudom Ukrajiny a jej bojom za slobodu a nezávislosť.“ Týmito slovami ohlásila Ljudmila Garjanská poslednú pieseň prvej časti koncertu „Reve ta stohne DSnipr šyrokyj“, ktorý stojac spolu so zborom spievalo aj publikum.

Len pár dní pred koncertom slávili kresťania na celom svete najväčší kresťanský sviatok - Zmŕtvychvstanie Krista podľa gregoriánskeho a juliánskeho kalendára, a tak sa druhá časť koncertu začala tisícročným veľkonočným pozdravom nášho národa „Chrystos voskrese“, ktorým sa nemôže pochváliť žiadny iný národ a dve diela s rovnakým názvom od D. Bortňanského a A. Kalčenka v podaní Karpát, dirigoval Svjatoslav Dohovič.

Druhá časť koncertu bola venovaná trpiacemu, no neporazenému ukrajinskému národu. Odznela modlitba „Otče náš“ za nevinné obete na Ukrajine, ale aj za nevinné obete na celom svete a zazneli piesne „Oj, u luzi červona kalyna“, „Koly vy vmyraly“ (sólista Andrej Ličko) a „Karepatski sičovyky“, ktoré vznikli v rôznych historických obdobiach boja za samostatný štát ukrajinského národa, v ktorom sa dobroprajní susedia od dávnych čias snažili potlačiť kozáckeho ducha slobody, ale neuspeli. Svedčí o tom aj svedčí novodobé hrdinstvo našich bratov a sestier v boji proti novej mongolskej invázii. Piesne, ktoré aj dnes vlievajú nádej do duše všetkých Ukrajincov, prijalo publikum s veľkým nadšením a v nejednom oku sa objavila slza. Slávnostný večer ukončila duchovná hymna Ukrajiny „Molytva za narod“ od Mykolu Lysenka.