Jednou z významných aktivít zboru v jeho štvrťstoročnej histórii bol aj podiel na organizácii Medzinárodného festivalu duchovných piesní východného obradu. V roku 1991, na základe odporúčania riaditeľky umeleckej agentúry Cassovia Niny Rašiovej Ministerstvo kultúry SR poverilo dirigenta zboru funkciou dramaturga tohto festivalu. Hoci išlo o neplatenú funkciu, bola to vynikajúca príležitosť prezentovať na Slovensku nesmrteľnú krásu ukrajinskej sakrálnej zborovej tvorby. L. Dohovič prijal funkciu s podmienkou, že všetky zúčastnené zbory budú spievať v pôvodnom staroslovienskom jazyku. Túto podmienku splnili počas festivalu nielen zbory zo Slovenska či Ukrajiny, ale aj súbory z Portugalska, Talianska, Rumunska a dokonca aj z mesta Permj (Rusko). Výsledkom bolo, že v chrámových zboroch na východnom Slovensku sa prestali do slovenčiny prekladať diela hudobných klasikov ukrajinského baroka. festivalZa najväčší úspech sa dá považovať skutočnosť, že muzikológovia, redaktori ale aj verejnosť, si konečne uvedomili, že skladatelia ako Bortňanskyj, Vedeľ či Berezovskyj nie sú ruskými skladateľmi. Niekoľko štatistických čísel o festivaloch svedčí o jedinečnosti celého projektu. Počas trinástich ročníkov sa festivalov zúčastnilo 168 zborov, z toho 107 zahraničných, z ktorých bolo až 50 z Ukrajiny. Na festivaloch sa organizačne podieľali okrem Levka Dohoviča aj jeho manželka Helena, synovia Svjatoslav a Igor, Anton Minčík, istý čas aktívny člen zboru Karpaty a členovia Rady zboru. Dá sa povedať, že hoci hlavným organizátorom festivalu boli rôzne inštitúcie, Karpaty mali nad festivalom viac ako patronát.