Národná kapela banduristov Ukrajiny Hryhorija Majborodu, ktorá už viac ako sto rokov nesie do sveta krásu ukrajinskej piesne v sprievode bandury, najtradičnejšieho ukrajinského hudobného nástroja, prvýkrát ukázala svoje neprekonateľné majstrovstvo na Slovensku na dobročinných koncertoch „Och, Ukrajina! Och, rodná Mamka“ na podporu trpiacej, ale nepokorenej Ukrajiny. V zaplnených sálach košického Divadla Thália aj prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča piesne banduristov hladili dušu a tisli slzy do očí prítomných, ktorí umenie kapely prijali s veľkým nadšením.

Zborový spev sprevádzaný nežnou striebristou farbou zvuku bandury, divadelnosť v prezentácii jednotlivých piesní vytvárajú na koncertoch nezabudnuteľné zážitky a opantávajú srdcia a duše všetkých, ktorí sa aspoň raz dotkli prameňov ukrajinskej hudby v podaní kapely. Kapela od začiatku ruskej vojnovej agresie voči Ukrajine chodieva na dobročinné turné s jediným cieľom. „Aj v súčasnosti desťa našich chlapcov bojuje na fronte. Za posledných osem mesiacov je turné na Slovensku už našim siedmy zájazdom za hranice, chodili sme predovšetkým do Poľska, ale boli sme aj v Čechách, Rakúsku, Maďarsku aj Nemecku. A teraz sme prišli k vám na Slovensko. Na dobročinných koncertoch zbierame financie na podporu našich umelcov, ktorí nám telefonujú a pýtajú si drony, baterky, prilby, okuliare a iné. A my im ich kupujeme. Naša misia je kultúrny, ale je aj našou zbraňou, ktorá pridáva svoj diel k nášmu víťazstvu,“ vysvetľuje generálny riaditeľ a hlavný dirigent kapely, Národný umelec Ukrajiny Jurij Kurač.

Kapela vznikla v roku 1918 v časoch Ukrajinskej republiky hajtmana Pavla Skoropadského. Má svoju jedinečnú umeleckú výnimočnosť – všetci umelci spievajú a zároveň hrajú na bandurách a nesú v sebe pradávny gén ukrajinských potulných muzikantov „kobzarov“, ktorý je vlastný len ukrajinskému národu a ktorý sa napriek mnohým snahám totalitných režimov nikdy nepodarilo zničiť, naopak, tieto snahy ho len zocelili a posilnili. „V novembri tohto roka budeme mať 105 rokov. Súbor prežil dve vojny, prvú aj druhú svetovú. Počas druhej svetovej vojne sa kapela rozpadla, časť ostala v okupácii pod Nemcami, časť pod sovietskou mocou. Tí, ktorí boli pod nemeckou okupáciou neskôr utiekli do Ameriky a založili Kapelu banduristov Tarasa Ševčenka v Detroite,“ spomína niektoré momenty z histórie kapely Jurij Kurač.

„Hoci sa náš program volá ,Och, Ukrajina! Och, rodná Mamka!‘ nie je len patriotický, ale prináša niečo rodné, bez čoho nemôžeš žiť. Ako tvoja rodná mamka. Piesne budú rôzne, spojené aj s Ukrajinou aj s rodnou mamkou. Budú to piesne, ktoré ľudia poznajú a melódie, ktoré nás sprevádzajú od malička. Chcel by som, aby ľudia odchádzali z našich koncertov spokojní,“ želal si pred koncertom v Košiciach Jurij Kurač a jeho želanie sa splnilo na viac ako sto percent. Každú z takmer dvoch desiatok piesní prijalo publikum nadšeným potleskom a výkrikmi „Bravó!“ a naozaj sa dá povedať, že také originálne koncerty ukrajinských piesní ešte náš región nezažil. Aj preto patrí poďakovanie aj tým, ktorí ich v krátkom čase dokázali zorganizovať. V Košiciach to boli dirigent Opery Národného divadla Košice Igor Dohovič spolu s bratom Svjatoslavom, zbormajstrom Ukrajinského národného zboru Karpaty, ktorí spolu s Občianskym združením „Karpaty Košice“ tiež prispel k úspechu koncertu v rámci projektu Leť naša pieseň, ktorý je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULTMINOR. Organizátorom koncertu v Prešove bola Centrálna rada ZRUSR.