V posledný júlový týždeň sa rekreačné zariadenie Zlatá Idka pri Košiciach zaplnilo stovkou účastníkov Letného tábora a Letnej školy ukrajinistiky z Medzilaboriec, Sniny, Svidníka, Starej Ľubovne, Prešova a okolitých obcí, a tiež z Košíc a Bratislavy. Organizátorom letného stretnutia bola mládežnícka organizácia Zväz skautov „PLAST“ ukrajinsko-rusínskej národnosti na Slovensku s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULT MINOR. Úprimné poďakovanie patrí aj Veľvyslanectvu Ukrajiny na Slovensku, predovšetkým veľvyslancovi Jurajovi Muškovi, za podporu pri organizácii letného stretnutia. Tábor bol v tomto roku výnimočný aj vďaka koronakríze, ale aj preto, že bol jubilejný 25. v histórii obnovenej organizácie „PLASTu“ na území Slovenska.

Kvôli pandémii koronavírusu bol aj príchod detí do tábora výnimočný. Všetkým organizátori pred vstupom do tábora zmerali teplotu, viac bolo aj potvrdení, ktoré museli deti priniesť od rodičov. Účastníkmi tábora boli v tomto reoku len deti žijúce na Slovensku. Do tábora prišlo 90 detí a mladých ľudí, o ktorých sa starala „bulava“ v zložení hlavná vedúca Xénia Rybáková (Bratislava), vedúci Bibiana Bujdošová (Chotča), Bohdan Dohovič, Roman Dohovič a Inna Rodovych (Košice), Nikola Halčíková (Nižná Jedľová), Ivana Ivančíková (Svidník), Martina Jakubíková (Medzilaborce), Michal Janko (Košice), Matúš Proner (Prešov), Juliana Savčáková (Závadka), zdravotníčkou bola Vladka Šaková (Medzilaborce), lektormi 23. Letnej školy ukrajinistiky Helena Dohovičová, Svjatoslav Dohovič, Mária Rybáková a Marta Kákoni. Päť starších účastníkov („junakov“) Jakub Gontkovský (Hniezdne), Branko Dohovič, Emma Nogová a Dávid Janko (Košice), Aneta Morozová (Ladomírová) a Adriana Ivančíková (Svidník) už boli asistentmi „bulavy“. Pre vedenie mládežníckej organizácie „PLAST“ je potešujúcou skutočnosť, že všetci vedúci vyrastali v našich táboroch. A teraz veľmi ochotne prichádzajú pracovať s našou mládežou a pokračujú v našej práci, za čo im patrí veľká vďaka.

Deväť dní od soboty 25. júla do nedele 2. Augusta opäť ubehlo ako voda. Slávnostné otvorenie tábora sa uskutočnilo 26. augusta za účasti predsedu mládežníckej organizácie „PLAST“ Levka Dohoviča. Program tohtoročného tábora bol okrem iného venovaný jubileu letných táborov, ktoré pripomínala aj pripravené výstava fotografií. V tábore sa aj smútilo za človekom, bez ktorého sme si v predchádzajúcich rokoch nevedeli predstaviť žiadny tábor. Ta táborou „titkou zdoroveňkou“ Máriou Lacovou, ktorá neočakávane odišla do večnosti v máji tohto roka. Bola takmer vo všetkých táboroch, hojila rany, liečila choroby a najmä každého, kto za ňou prišiel, vedela pohladiť a povedať mu milé slová. Ako ozajstná mamka. V tábore na ňu účastníci spomínali nielen pri fotografi, pri ktorej počas celého trvania tábora horela sviečka, ale aj špeciálnou spomienkou, ktorú organizátori pripravili počas šiesteho táborového dňa. Pri viedospomienke na tetu Mariku, ako ju všetci volali, tiekli aj slzy zármutku. V druhej časti večera sa uskutočnil výchovný koncert orchestra Musica Iuvenalis s dirigentom Igorom Dohovičom. Na jeho konci si účastníci tábora v sprievode orchestar zaspievali aj obľúbené táborové piesne – „Horila sosna“, „Sokoly“ a „Otaman“.

V programe tábora bol aj tradičný výlet. Tento krát sa všetci vybrali jedným smerom – mladší aj starší išli na Kojšovskú hoľu vysokú viac ako 1200 m. n. m.. Všetci po vlastných prešli z dočasného domova na záchytné parkovisko. Mladších odtiaľ ku chate Erika pod vrcholom Kojšovky odviezol turistický vláčik. Starší cestu tam aj späť prešli sami a odmenou im boli vedúcimi pripravené opekané špekáčiky. Všetci sa do tábora vrátili príjemne unavení, ale aj plný dojmov. Vďaka dobrému počasiu videli krásne scenéria a od chaty Erika bolo vidieť dokonca aj Vysoké Tatry.

Špeciálny bol predposledný deň tábora. Popoludní jeho účastníci na slávnostnom nástupe oslávili dve jubileá. Táborovú 25 a päťdesiatiny Svjatoslava Dohoviča, dlhoročného člena „bulavy“ a lektora letných škôl ukrajinistiky, webmastera webstránky PLASTu a autora týchto riadkov. Dve opiesne jubilantom venovali Ivana a Nikola Halčíkové a na ich počesť zaznel trikrát aj pozdrav „PLASTu“ – „Syľno, krasno, oberežno, bystro“. Všetkých účastníkov pri príležitosti táborového jubilea organizátori obdarovali pamätnými magnetkami, tradičnými táborovými tričkami a kúskom z dvoch chutných tort. Na záver slávnostného popoludnia si všetci spolu pozreli videoprezentáciu „Od Mikovej 1991 po Zlatú Idku 2020“ pripravenú z fotografií z doterajších 25 táborov.

Okrem spomínaných jednotlivých udalostí bol program tábora tradičný – lekcie ukrajinského jazyka, spevu praktického skautingu. Zaujímavá bola aj prezentácia „Súčasná Ukrajina“, ktorú pre účastníkov pripravil Voloďa Kravec, niekdajší účastník prvých táborov. Prostredníctvom videoprojekcie porozprával nielen o všeobecných faktoch, ale aj o tých menej známych. A aj o celosvetovo známych ľuďoch, pôvodom Ukrajincov, ako napríklad Jan Koum, jeden zo spolutvorcov aplikácie WhatsApp, herečka Mila Kunis, astronautka Heidemarie Stefanyshyn-Piper, ktorá do okna raketoplánu pripla svoj odznak „PLASTu“ a ďalších významných ľuďoch ukrajinského pôvodu. Účastníci tábora prijali prezentáciu s veľkým záujmom.
V programe tábora nechýbali ani hry v prírode („terenovi hry“), zábavné večery, karneval, vyhlásenie miss a missáka tábora a ocenenie jednotlivých účastníkov a oddielov na poslednom zábavnom večere, ceny don ktorého rovnako ako v predchádzajúcich rokoch pripravila sponzorka Mária Rybáková. Dvakrát sa účastníci stretli pri táborovej vatre, v druhom prípade ňou vyvrcholil tradičný Sviatok Ivana Kupala. Nechýbal ani šport, vrátane veľkého prekvapenia, ktorým bolo víťazstvo „junactva“ nad „bulavou“ v derby volejbalovom zápase.

Kvôli pandémii koronavírusu bol aj záver tábora na nádvorí rekreačného zariadenia iný ako v predchádzajúcich rokoch. Na slávnostnom ukončení tábora zložili prísahu PLASTu „junaky“, ktorí úspešne absolvovali prvú skúšku – Matúš Pančák, Markus Gajdoš, Michal Berežnak, Lucia Pašmiková, Peter Alexej Begeni, Samuel Vojčík a Oliver Leferovič, ktorí sa tak pridali k Ivane Halčíkovej, ktorá kvôli skoršiemu odchodu prisahala deň predtým. Po prvej piesni „Oj, vydno selo“ prišlo prekvapenie pre hlavnú organizátorku Helenu Dohovičovú. „Milá naša „titko Olenko“! Na prvej fotke fotohistórie našich táborov sme Vás videli, ako v roku 1991 pripravujete darčeky pre účastníkov prvého tábora v Mikovej. A v tomto roku ste už 25 krát boli pre deti, ale aj pre nás, našou táborovou mamou. Mamou, ktorá všetko vynikajúco pripravila, mamou, ktorá dlhé mesiace pred našim príchodom do dočasného domova po nociach nespala, a aj v týchto neľahkých časoch robila všetko pre to, aby sme tak ako v predchádzajúcich rokoch prežili deväť nádherných táborových dní. Naša vďačnosť za všetko sa slovami vyjadriť nedá. Aj keď sme ako všetky deti občas neposlušní, ospravedlňte nás. Prijmite od nás ako symbol našej úcty a vďaky túto kyticu kvetov a drobný darček.. Želáme Vám najmä pevné zdravie_ tak aby ste ešte ďalších 25 táborov mohla byť našou táborovou mamou_“ poďakoval v mene celej „bulavy“ Bohdan Dohovič. Helena Dohovičová potom rodičom poďakovala, že dôverujú organizátorom a dávajú svoje deti do jedinečného tábora a letnej školy ukrajinistiky hlavným cieľom ktorých je priblížiť deťom tisícročné tradície Rusínov-Ukrajincov, ale aj naučiť ich aj azbuku a vychovávať k tomu, aby aj doma po príchode z tábora, spolu so svojimi rodičmi začali hovoriť jazykom svojich predkov. Na konci krátkej rozlúčky ešte zazneli obľúbené táborové piesne, rozleteli sa cukríky. Potom už prišlo lúčenie, objatia, občas aj nejaká slza a odchod domov so sľubom, že sa o rok stretneme znova.