Kronika života politického väzňa č. 2A-424. Pod týmto názvom vychádza v týchto dňoch slovenský preklad knihy Levka Dohoviča, ktorého Košičania poznajú predovšetkým ako významného predstaviteľa ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku a dlhoročného umeleckého vedúceho a dirigenta Ukrajinského národného zboru Karpaty, ktorý v meste pôsobí už takmer tri desiatky rokov.

Vydavateľom knihy spomienok Levka Dohoviča je Zväz skautov PLAST ukrajinsko-rusínskej národnosti na Slovensku v spolupráci s prešovským vydavateľstvom Nitech. V ukrajinčine vyšla v roku 2013 s podporou Úradu vlády SR z programu „Kultúra národnostných menšín 2013". Slovenské aj ukrajinské vydanie autor slávnostne predstaví v Kasárňach Kulturparku na Kukučínovej ulici v Košiciach v sobotu 29. novembra o 16:00 hod.

Prezentácia knihy je súčasťou projektu Košický dirigent z gulagu – kronika života, ktorý bol podporený z grantovej schémy neziskovej organizácie K-13 – Košické kultúrne centrá. „Cieľom projektu bol preklad publikácie "Kronika života politického väzňa č. 2A 424" z ukrajinského do slovenského jazyka a jej prezentácia širokej verejnosti spojená s literárno-dokumentárnym večerom, výstavou fotografií a sériou besied o nebezpečnosti totalitných režimov. Prezentácia sa uskutoční pri príležitosti 25. výročia „nežnej revolúcie", " hovorí koordinátorka projektu Helena Dohovičová.

Podľa Levka Dohoviča by bolo veľkým hriechom pred Bohom aj pred ľuďmi, keby neporozprával o niekoľkých zaujímavých chvíľach z priebehu jeho vyšetrovania a pobytu v „stalinských rekreáčnych zariadeniach ". „Napriek tomu, že som za tých niekoľko desiatok rokov môjho „búrlivého" života už trochu pozabúdal na niektoré detaily, pokúsil som sa v knihe čitateľom priblížiť to, čo sa do dnešného dňa uchovalo v poznámkach zašitých v mojom väzenskom úbore a v mojej pamäti," hovorí autor, ktorého vo veku necelých pätnástich rokov odsúdili v roku 1950 v Užhorode za politické trestné činy a v rôznych väzniciach a táboroch vtedajšieho Sovietskeho zväzu strávil napokon takmer sedem rokov. V roku 1957 sa mu podarilo dostať do vtedajšieho Československa, kde postupne pôsobil v Prahe, v Prešove a od roku 1973 v Košiciach. Represáliám sa nevyhol ani v bývalom režime. Bol pod neustálym dozorom Štátnej bezpečnosti. V roku 1971 vedenie Ústredného výboru KZUP ho z politických dôvodov zo dňa na deň prepustilo z práce. V rozhodnutí o jeho prepustení napísali: „...ideologicky negatívne pôsobil na mládež a vychovával ju v nacionalistickom duchu." Tri mesiace bol bez práce. Absolvoval kuričský rýchlokurz, ale v Prešove nemohol z politických dôvodov pracovať ani ako kurič. Rovnako z politických dôvodov ho v roku 1971, po úspešnom absolvovaní štátnej záverečnej skúšky z dejepisu a pred poslednou štátnou záverečnou skúškou z ukrajinského jazyka a literatúry, vylúčili z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. S pomocou vysokoškolských pedagógov Karlovej univerzity v Prahe prof. Mikuláša Zatovkaňuka a Genika – Berezovského dokončil štúdia v roku 1974 na Karlovej univerzite. Jeho diplomová práca z ukrajinského jazyka (167 strán) bola pri obhajobe uznaná ako dizertačná doktorská práca. Hoci nikdy nebol členom komunistickej strany, práve vedúci predstavitelia strany mu nedali odporúčanie a povolenie ukončiť aj doktorandské štúdium a obhájiť vedeckú hodnosť doktora filozofických vied.

Súčasťou prezentácie knihy bude aj premietanie dokumentárneho filmu Ľuby Koľovej Dirigent z gulagu, ktorý vznikol v košickom štúdiu RTVS. „Revolta voči zriadeniu ho stála nielen slobodu, ale takmer aj život. Rozsudok smrti mu zmenili iba preto, lebo ešte nebol plnoletý. Sedem rokov v gulagoch ho však paradoxne priviedlo k hudbe a dirigovaniu, ktoré ho sprevádzajú dodnes," hovorí o košickom dirigentovi z gulagu Koľová.

V rámci realizácie projektu „Košický dirigent z gulagu – kronika života" bude 3. decembra aj beseda s autorom Levkom Dohovičom vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach.